Smernica umožňuje, aby sa výrobcovia združili a finančne zabezpečovali kolektívne systémy na zber a recykláciu elektroodpadu pochádzajúceho z domácností aj firiem, zároveň stanovila 10 kategórií elektrozariadení, z ktorých elektroodpad pochádza:

• Veľké domáce spotrebiče
• Malé domáce spotrebiče
• Informačné technológie a telekomunikačné zariadenia
• Spotrebná elektronika
• Svetelné zdroje
• Elektrické a elektronické nástroje
• Hračky, zariadenia určené na športové a rekreačné účely
• Zdravotnícke zariadenia
• Prístroje na monitorovanie a kontrolu
• Predajné automaty

Jedným z cieľov, ktoré Smernica stanovuje pre členské krajiny je, aby sa - počnúc od roku 2006, vyzbieralo 4kg elektroodpadov na obyvateľa. Slovenská republika, ako pristupujúci člen, mala povinnosť splniť tento cieľ posunutú o dva roky - na rok 2008. Smernica WEEE č. 2002/96/ES o odpade z elektrických a elektronických zariadení bola implementovaná vo všetkých členských krajinách EU dňa 13. 8. 2005. Európsky parlament dňa 19.1.2012 v druhom čítaní schválil nové pravidlá nakladania s odpadom z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ), tzv. transpozícia európskej rámcovej smernice o odpadoch 2008/98/ES. Ciele novelizácie smernice je možné zhrnúť nasledovne:

• Efektívnejšie využitie vzácnych surovín, ktoré sa v elektrozariadeniach nachádzajú, zmierniť vplyv odpadu na životné prostredie.
• Umožniť spotrebiteľom vrátiť drobný odpad vo viacerých predajniach a tiež znížiť mieru byrokracie pre podnikateľov.
• Firmy budú pred vývozom OEEZ za hranice musieť získať certifikát od colného úradu, že spotrebiče sa vyvážajú za účelom opravy alebo opätovného využitia, pričom bremeno dokazovania sa presunulo na exportérov. Ustanovenie má zabrániť nelegálnemu vývozu do krajín, v ktorých sa odpad hromadí alebo jeho spracovanie prebieha v podmienkach ohrozujúcich zdravie pracovníkov a životné prostredie.
• Všetky členské štáty budú musieť zvýšiť zber svojho elektronického a elektrického odpadu bez ohľadu na to, či v súčasnosti dosahujú aktuálny cieľ 4kg na osobu a rok.
• Do roku 2016 musí väčšina z nich vyzbierať 45 ton elektronického odpadu na každých 100 ton elektrických a elektronických výrobkov, ktoré boli uvedené na daný trh počas troch predchádzajúcich rokov. Do roku 2019 tento objem vzrastie na 65 percent priemernej hmotnosti predanej elektroniky alebo na 85 percent všetkého elektronického odpadu, ktorý vzniká na ich území. Desiatim krajinám (vrátane Slovenska) bude v dôsledku nedostatku potrebnej infraštruktúry dočasne umožnené zníženie 65-percentného cieľa na 40 percent - do roku 2016 - s možnosťou požiadať o predĺženie lehoty na dosiahnutie tohto cieľa až do roku 2021.
• S cieľom uľahčiť zber odpadu sa EP podarilo presadiť, aby mohli spotrebitelia vrátiť veľmi malé výrobky (s vonkajším rozmerom do 25cm – napr. mobilné telefóny) v každej aspoň väčšej predajni elektrospotrebičov bez toho, aby si v nej museli zakúpiť nový produkt.
• Objem recyklovaných spotrebičov vzrastie pri určitých kategóriách výrobkov na 80%. Europoslanci zdôraznili, že pri recyklácii by sa mali využívať najlepšie dostupné techniky spracovania a výrobný proces sa má upraviť tak, aby uľahčilo získavanie surovín z vytriedených výrobkov.
• Producentom spotrebičov sa uľahčí povinnosť vykazovania, zjednoduší sa proces registrácie výrobku a zavedú sa opatrenia zabraňujúce dvojitému výberu registračných poplatkov v členských štátoch. Hoci budú musieť aj naďalej finančne prispievať na zber odpadu, zanikne im povinnosť zriaďovať oficiálne sídlo v každej krajine, kde podnikajú. Stačí, ak tam zriadia oficiálneho zástupcu danej značky.

V súčasnosti existuje v každom z 27 členských štátov EÚ k jedinej smernici WEEE v podstate iná národná legislatíva, 27 národných registrov výrobcov a 27 spôsobov zberu údajov. Nadnárodné spoločnosti z tohto dôvodu majú problém plniť tieto legislatívne normy a sú iniciátormi snáh o harmonizáciu, resp. vytvorenie celoeurópskych kolektívnych systémov.


Z tohto obrázka je vidieť, že medzi jednotlivými krajinami EÚ existovali v roku 2008 veľké rozdiely vo všetkých sledovaných ukazovateľoch. Červenou linkou je naznačený cieľ – dosiahnuť úroveň zberu OEEZ z domácností v hodnote min. 4,0kg/obyvateľa. Vo vyspelých krajinách EU, v ktorých sa environmentálne správanie obyvateľstva kultivuje už mnoho desaťročí sú výsledky rádovo lepšie, ako vo viacerých krajinách, kde sa táto problematika len v týchto rokoch dostáva do popredia.


Európska legislatíva pre túto oblasť predpokladá, že v každej krajine EU bude existovať jediné centrum, ktoré bude disponovať všetkými relevantnými informáciami o množstvách EEZ uvedených v jednotlivých rokoch na trh, o zbere, triedení a recyklovaní OEEZ. Toto by malo plniť aj koordinačnú funkciu medzi subjektmi podieľajúcimi sa na jednotlivých etapách nakladania s OEEZ a najmä – malo by vykonávať funkciu zúčtovacieho centra (clearing point). V súčasnosti ale každá z 27 krajín EU má viac-menej túto oblasť legislatívne riešenú po svojom.


Prehľad kolektívnych systémov v krajinách V4

Česká republika

1. Ekolamp
2. Asekol
3. REMA
4. Retela
5. Elektrowin
6. OFO – recykling s.r.o.
7. Bren, s.r.o.

Poľská republika

1. Elektro-Eko
2. European Recycling Platform (ERP)
3. CECED Polska
4. Intertek Poland Sp. ZO.O

Maďarská republika

1. Elektro-Coord
2. Elektro-Waste Kht.,
3. Re-Elektro Kht.
4. E-Hulladék Kht.
5. Ökomat Kht.,

Slovenská republika

1. ELEKOS
2. ENVIDOM
3. EKOLAMP
4. ETALUX
5. NATUR – PACK
6. SEWA
7. SLOVMAS
8. ELKOMIN
9. LIMIT RECYCLING SLOVAKIA
10. EnviLine
11. GREEN COMPANY
12. ZEO Slovakia
13. E - cycling
14. ASEKOL SK
15. AWES
16. ECO SYSTEM
17. NOWAS

Situácia na Slovensku je do značnej miery atypická a žiaľ, v dôsledku veľkej roztrieštenosti medzi množstvo už existujúcich kolektívnych systémov (nové systémy sú v štádiu vzniku) sa stratila za posledné dva roky schopnosť efektívnej koordinácie. Má to svoje negatívne dopady najmä v možnosti pozitívne ovplyvňovať legislatívne procesy, ale vedie to k tiež k de facto nepostihnuteľnosti tých účastníkov, ktorí si svoje zákonné povinnosti neplnia. Podľa kvalifikovaných odhadov ich podiel sa blíži k hodnote až 30%. Títo nielenže požívajú neoprávnené ekonomické výhody a neodvádzaním RP deformujú konkurenčné prostredie, ale za tieto výrobky sa nikde neakumulujú finančné prostriedky potrebné pre ich neskorší zber a recykláciu.

O tom, že ani najbližšie krajiny nedokážu v oblasti nakladanie s odpadom z EEZ dostatočne účinne zlaďovať svoju legislatívu svedčia o.i. pomerne výrazne odlišné recyklačné poplatky za jednotlivé druhy svetelnotechnických produktov. Údaje sú zosumarizované v nasledovnej tabuľke č. 2.