... pokračování

Obce a mestá na Slovensku riešia zmeny v osvetlení svojich ulíc, často s chybami, a bez súvislostí. Zmeny, opravy či úpravy, ktoré potom zaplatia všetci zo spoločnej obecnej kasy, sú preto často málo efektívne. Inak povedané, sú vyhadzovaním peňazí z okna! Z balíka, ktorý sa do osvetlenia nasmeruje, sa dajú získať oveľa komplexnejšie riešenia. Treba však nájsť odvahu a pozrieť sa nielen na peniaze potrebné na prvotnú zmenu, ale aj na prevádzku v čase niekoľkých rokov. O tom, ako zabrániť najväčším chybám pri rekonštrukcii verejného osvetlenia sme sa rozprávali s prof. Ing. Pavlom Horňákom, DrSc.

Výdavky na osvetlenie – nevyhadzujte peniaze z okna!

„Základnou chybou je, že sa v bežnej praxi zohľadňujú najmä prvotné, vstupné náklady a nie dlhodobá prevádzka. To vedie k nákupu lacnejších svietidiel, ktoré však predstavujú najnevýhodnejšiu kombináciu svetelných zdrojov, s pridruženým konvenčným predradníkom v svietidle,“ zdôrazňuje prof. Horňák. S čím teda treba počítať a za čo všetko platiť, keď sa hľadá nový systém verejného osvetlenia? Sú to predovšetkým náklady v prvej etape, pri obstarávaní osvetľovacieho zariadenia, ďalej treba počítať s nákladmi počas samotnej prevádzky verejného osvetlenia a nakoniec ešte zaplatiť sumu peňazí za likvidáciu odpadov, po ukončení životného cyklu osvetľovacej sústavy.

Obstarávacie náklady, to je vlastne cena káblov, výkopových prác, osvetľovacích stožiarov, výložníkov a základov, vrátane inštalácie stožiarov. Ďalej sem patrí cena svetelných zdrojov, svietidiel a predradníkov, vrátane upevnenia svietidiel.
V neposlednom rade treba zaplatiť aj pripojenie osvetľovacieho zariadenia k elektrickej sieti. „Tieto náklady sa odpisujú postupne, počas určitej doby, s určitou úrokovou mierou. Náklady na audit a riešenie osvetľovacieho zariadenia miest a obcí by mal zabezpečiť dodávateľ bezplatne,“ zdôraznil profesor Pavol Horňák.

Náklady počas prevádzky pri verejnom osvetlení sú dané predovšetkým cenou elektrickej energie rôznych dodávateľov.
Vplýva na ne však aj inštalovaný príkon svietidiel, počet svietiacich hodín, aj náklady na údržbu (projekty by mali obsahovať kompletný plán údržby). Náklady pri ukončení životného cyklu verejného osvetlenia zasa predstavujú výkony na recykláciu a opätovné zhodnotenie materiálov a látok získaných z odpadu osvetľovacej sústavy.

Pred komplexnou obnovou
„Pri téme komplexnej obnovy verejného osvetlenia chcem pripomenúť, že prvým, energeticky úsporným zdrojom svetla na osvetlenie pozemných komunikácií boli v roku 1932 nízkotlakové sodíkové výbojky.
Neskôr sa vývoj svetelných zdrojov zameral na žiarivky a vysokotlakové výbojky,“ upresnil profesor Pavol Horňák.
Najčerstvejšie novinky - jednopäticové, nízkotlakové sodíkové výbojky, dvojpäticové a jednopäticové žiarivky sa používajú len v určitých špeciálnych situáciách. K tomu treba dodať, že aj zlatý vek vysokotlakových ortuťových výbojok s eliptickou bankou skončil. V našom storočí sme svedkami prechodu od funkčných charakteristík svietidiel pre motorovú cestnú dopravu, k dekoračnému vzhľadu osvetľovacích zariadení v centrách miest, vo dne, v noci.
„Pod komplexnou obnovou verejného osvetlenia sa dnes myslí nielen výmena zastaralých svietidiel za nové, ktoré majú optimálne rozloženie svetelného toku zdrojov a eliminujú nežiadúci efekt rušivého svetla. Myslí sa tým aj výber svetelných zdrojov, pokiaľ ide o farbu svetla,“ dodal profesor Horňák.
Podľa prof. Horňáka však nemá cenu investovať do kvalitných svietidiel a zároveň všade inštalovať iba vysokotlakové sodíkové výbojky. „Malo by sa rozlišovať medzi bežným osvetlením pozemných komunikácií vo voľnej krajine alebo v predmestských podmienkach a osvetlením hlavných ulíc, križovatiek, mostov a námestí, prípadne parkov.“

Ako rozpoznať kvalitu
Existuje niekoľko výrobcov, ktorých produkty sú zárukou efektívnosti a dobrého nasmerovania spoločných peňazí.
V sektore svetelných zdrojov pre verejné osvetlenie patria zásluhou vysokej kvality a uznávanej povesti k dominantným spoločnosti Philips, OSRAM, General Electric (GE) alebo Sylvania.
Každý z výrobcov svetelných zdrojov delí svoje výrobky do niekoľkých produktových radov, podľa pomeru ceny a výkonov. Napríklad Philips delí výbojky vhodné pre verejné osvetlenie do troch skupín.

• Jednu skupinu tvoria výbojky radu, ktoré vďaka výborným parametromv oblasti úspory energie a spoľahlivosti po celú dobu životnosti, minimalizujú celkové investičné náklady do osvetlenia.
• V druhej skupine sú výbojky pre spotrebiteľa, ktorý má záujem o okamžité zlepšenie osvetlenia, nechce však investovať do zníženia celkových investičných nákladov, s dlhodobou návratnosťou.
• Tretiu skupinu tvoria výbojky určené spotrebiteľom, ktorých hodnotiacim kritériom je iba cena.

Podobné členenie majú aj iní výrobcovia.
„V sektore svietidiel by som dal príležitosť svietidlám renomovaných firiem, ktoré ponúka orgánom samosprávy kontraktingová spoločnosť na základe metódy Energy Performance Contracting (EPC).
Táto spoločnosť sa zameriava na financovanie modernizácie a rekonštrukcie verejného osvetlenia z úspor za spotrebu elektrickej energie a nákladov na údržbu,“ pokračuje prof. Horňák.
„Pri komplexnej obnove verejného osvetlenia však odporúčam zvážiť najhorúcejšie novinky. Sú to výbojky menšie až o 65 percent, v porovnaní s doterajšími výbojkami a ich elektronický predradník je asi o 50 percent kompaktnejší, ako generácia doterajších úspešných predradníkov,“ upresnil P. Horňák. Tento typ svetelných zdrojov, konkrétne halogenidové výbojky, ponúka príjemne biele svetlo na osvetlenie hlavných ulíc, križovatiek, mostov a námestí, prípadne parkov. Svetlo vysokotlakových sodíkových výbojok tejto generácie svetelných zdrojov je zasa žlté, vhodné pre bežné osvetlenie pozemných komunikácií. „Dôležité je, že výbojky majú životnosť až 16-tisíc hodín, čo sa rovná štyrom rokom prevádzky svietidiel,“ doplnil profesor Horňák.

Jana Javorková
Obecne noviny

... pokračování