... dokončení

Mestá a obce pri rekonštrukciách osvetlenia vypíšu súťaž. Veria, že trhové prostredie vygeneruje pre nich tú najlacnejšiu a technicky najdokonalejšiu verziu. Nie vždy je to pravda. V praxi sa totiž v posledných rokoch, pri zadávaní zákaziek na osvetlenie pozemných komunikácií, vyžaduje neraz od uchádzačov splnenie podmienok, ktoré sú nezmyselné. Pre používateľov verejných pozemných komunikácií sú nevhodné a pre obec nehospodárne. Často sa takéto podmienky navrhujú, aby sa mohli presadiť kvalitatívne zastaralé, či z pohľadu prevádzky drahé riešenia. Takéto konanie je v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní. Ako predísť mrhaniu peňazí a rizikám, že súťaž vyhrá firma so zastaralým či neekonomickým riešením, sme sa rozprávali s prof. Ing. Pavlom Horňákom, DrSc.

Nekomplikujme súťaže, máme predsa normy!

„Absencia stanovenia si priorít v tejto oblasti, môže mať vplyv na vytváranie korupčného prostredia v našej krajine. Je zaujímavé, že jednotlivé kritériá na vyhodnotenie ponúk, najmä technické špecifikácie, sú natoľko zavádzajúce a otázne, že ich bez neprofesionálnych protokolov autorizovanej osoby, nedosiahne žiadny uchádzač alebo záujemca, ktorý na trhu dodáva svietidlá,“ vysvetľuje profesor Horňák.
Všetci vieme, že samotné verejné obstarávanie je náročné. Má totiž presné pravidlá, a trvá zvyčajne niekoľko mesiacov. Okrem toho, sú známe “ťahanice“ po oznámení výsledku, keď neúspešní uchádzači môžu námietkami predĺžiť celý proces, aj na dlhšie ako rok.
„Možno tieto obavy vedú k tomu, že zákazky na dodanie svietidiel na osvetľovanie ciest a ulíc, za niekoľko desiatok miliónov korún, sa na Slovensku občas robia dokonca priamym zadaním. Netreba sa však podriadiť heslu: Kto by sa naťahoval s verejnými súťažami? Dôležité je len dobre nastaviť podmienky,“ vysvetľuje profesor Horňák.
Preto je na mieste pomenovať nedostatky vo verejnom obstarávaní, pri zadávaní zákaziek na osvetlenie pozemných komunikácií.
„V prvom rade, svetelnotechnické požiadavky osvetľovacích zariadení pozemných komunikácií by sa mali opierať o európsku normu (STN EN 13201 - Osvetlenie pozemných komunikácií).
Často sa, bez udania dôvodov, požaduje protokolárne meranie osvetlenosti a najmä jasu v jazdnom pruhu, podľa starej normy ČSN 36 0400 Veřejné osvětlení, a to pri najprimitívnejšom vybavení meracími prístrojmi na určenie svetelnotechnických vlastností osvetľovacích zariadení pozemných komunikácií,“ vysvetľuje profesor Horňák.
Inými slovami, verejný obstarávateľ má vyžadovať splnenie nových noriem, nie tých, čo určovali pravidlá pred rokmi. Málokto si, podľa profesora Horňáka, uvedomuje, že z degradácie týchto noriem vznikli problémy zabezpečenia kvality osvetlenia pozemných komunikácií.
Platí, že myšlienka žiarivkového osvetlenia pozemných komunikácií, citlivého na prevádzkovú teplotu, sa považuje za nevhodnú. Kostrou osvetlenia by mali byť výbojkové svietidlá.
Problémom, podľa profesora Horňáka je, že v praxi sa, ako podmienka účasti vo verejnom obstarávaní, niekedy vyžaduje úradne overený doklad o výsledkoch improvizovaných meraní intenzity osvetlenia. Doklad má byť vydaný nezávislou skúšobňou pre žiarivkové svietidlá pri záporných teplotách. To je jednoznačne v rozpore s praxou moderného sveta, aj technickými požiadavkami.
„Splnenie takto definovanej podmienky účasti pri tepelných skúškach žiarivkových svietidiel, je totiž zaťažené metodickou nedôslednosťou, nejednotnosťou a nesprávnosťou postupov, pri zisťovaní a hodnotení uskutočnených meraní.
Je zrejmé, že v prípade výbojkových svietidiel úradne overený doklad o výsledkoch meraní intenzity osvetlenia pri záporných teplotách, uskutočnených nezávislou skúšobňou, sa nevyžaduje,“ vysvetlil profesor Horňák.

Čo prináša prax
V oznámení o vyhlásení verejného obstarávania sa často objavuje požiadavka, aby sa uchádzač alebo záujemca, prezentoval aj ďalším dokladom - úradne overeným výsledkom skúšok odolnosti základných materiálov svietidiel. Doklad má byť tiež od nezávislej autorizovanej skúšobne a má určovať odolnosť voči klimatickým podmienkam ovzdušia. Podobne sa objavujú požiadavky na predloženie dokladu o životnosti osvetľovacieho telesa, potvrdeného akýmisi skúšobnými protokolmi autorizovanej skúšobne.
„To sú nezmyslené požiadavky. Sú to nekontrolovateľné doklady, ktoré podporujú nečestnú hospodársku súťaž. Namiesto toho je dôležitý súbor pokynov, ktoré určujú cyklus údržby (predovšetkým opakovanie výmeny svetelných zdrojov, intervaly čistenia svetelných zdrojov a svietidiel) a obslužné predpisy. Mimochodom, žiadna z technických noriem členských štátov EÚ nespomína predchádzajúce kritériá a požiadavky na vyhodnotenie ponúk. Z môjho pohľadu ide na Slovensku o šarlatánstvo, zamieňanie vedy a pavedy. V krajnom prípade sa pri investičnom zámere osvetlenia pozemných komunikácií udáva život osvetľovacej sústavy,“ zdôraznil profesor Horňák.
Život osvetľovacej sústavy, podľa odborníkov, treba chápať ako dobu, po uplynutí ktorej, nemôže byť osvetľovacia sústava obnovená tak, aby vyhovela požiadavkám na výkon, v dôsledku nevratných znehodnotení. „Treba si uvedomiť, že projekty verejného osvetlenia budujeme v prítomnosti pre budúcnosť. Túto skutočnosť musíme v dnešnom svete rešpektovať a nikdy nič zbytočne nekomplikovať,“ doplnil profesor Horňák.

Ako nastaviť pravidlá? Aký mechanizmus vo verejnom obstarávaní dokáže teda objektívne vyjadriť požadované náležitosti?
Jednoznačne, stačí, ak uchádzač alebo záujemca na účely zákona o verejnom obstarávaní, vyhlási zhodu s príslušnou právnou úpravou. „Určite stačí, ak firmy deklarujú, že prezentujú riešenia v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky číslo 308/2004 z apríla 2004, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o technických požiadavkách a postupoch posudzovania zhody pre elektrické zariadenia, ktoré sa používajú v určitom rozsahu napätia.
Podobne vyhovujú tie zariadenia, kde firma deklaruje súlad s nariadením vlády číslo 245/2004 z apríla 2004, o podrobnostiach a technických požiadavkách na výrobky, z hľadiska elektromagnetickej kompatibility, ak svietidlá obsahujú elektronické konštrukčné súčiastky,“ spresnil profesor Horňák.
Ak sú splnené požiadavky noriem, mesto, obec či verejnoprospešná organizácia získavajú istotu, že úroveň bezpečnosti požiadaviek svietidiel, je prinajmenšom rovnaká, ako v harmonizovanej norme. Podľa profesora Horňáka je zjavné, že sa v praxi stretávame s nepochopením významu a dobrovoľného charakteru technických noriem. „Citácie týchto noriem, v kritériách na vyhodnotenie ponúk vo verejnom obstarávaní, môžu ustanoviť zodpovednosť uchádzačov za všetky aspekty elektrickej, tepelnej alebo mechanickej bezpečnosti svietidiel,“ doplnil profesor Horňák.
Na základe Vyhlásenia o zhode, v zmysle príslušnej európskej smernice (č. 93/68/EHS), možno svietidlo označiť značkou CE. Vyhlásenie o zhode sa vydáva na základe vlastného posúdenia zhody (tam, kde sú všetky požiadavky pokryté harmonizovanými technickými normami). Tento postup platí pre stovky priemyselných produktov a rovnako aj pre svietidlá.
„Na základe vyššie uvedeného je najvyšší čas odstrániť nejasné podmienky vo verejnom obstarávaní pri zadávaní zákaziek na osvetlenie pozemných komunikácií, ktoré umožňujú manipulovať s výsledkami súťaži a s výberom vhodných výrobkov či systémov,“ zdôrazňuje profesor Horňák.

Jana JAVORKOVÁ
Obecne noviny