Motto: Keď rozum spí, rodia sa príšery (Goya)

Určite predchádzajúca vláda urobila kus dobrej práce. Žiaľ, strany predchádzajúcej vládnej koalície vyčerpali svoj potenciál. Najskôr si mnoho ľudí začalo myslieť, že nová vládna garnitúra odstráni korupciu a zavedie väčšiu spravodlivosť. Pravdou je, že dnes už ľavicovú rétoriku o zoštíhlení a zefektívnení vynakladania prostriedkov na administratívu či investície netreba brať vážne. Považujem za šťastie, že ekonomika Slovenska je po ôsmich rokoch reforiem pravicových vlád zdravo naštartovaná. Avšak rázovitý folklór niektorých sľubov z volebných programov vládnych strán je hrozbou pre ekonomiku štátu. Je dobré, že zatiaľ nová vláda postupovala racionálne a uskutočnila len niektoré kozmetické zmeny bez výrazných zmien v doterajšom smerovaní Slovenska.

Samozrejme, že pri vstupe do EÚ sme otvorili trh tovaru a kapitálu, umožnili sme voľný pohyb osôb, či už ako občanov alebo pracovnej sily a umožnili sme privatizáciu. No ak súčasná vláda pristúpi k nesystémovým krokom, čo sa objavilo napríklad:

• v kauze bratislavské letisko;
• v snahe o mocenské ovládnutie energetických podnikov namiesto dôslednej liberalizácie energetiky;

nastane kríza zahraničných investícií. A práve:

• odliv kvalifikovaných pracovných síl;
• nedostatky v oblasti výroby (predovšetkým odstávka jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach) a rozvodu elektrickej energie (problémom je nedostatok cezhraničných prenosových kapacít, ktoré bránia výraznejšiemu cezhraničnému obchodovaniu s elektrinou);
• nedostatočné dopravné koridory;
• rozdiely v rozvoji jednotlivých regiónov;

predstavujú najvážnejší problém získania ďalších zahraničných projektov. Na strane súčasnej vládnej koalície by som:

• znížil vládne výdavky na politikov a taktiež ministerských úradníkov;
• preferoval koncentráciu skutočných priamych investícií na dopravnú infraštruktúru (opravu a rekonštrukciu železničných tratí; výstavbu novej cestnej infraštruktúry, najmä diaľnic a vodných ciest; rozširovanie letísk);
• prestal s umravňovacími akciami v elektrárenstve a plynárenstve;
• nešetril peniaze na posilnenie regiónov s vyššou nezamestnanosťou;
• sa správal v súlade s demokratickou politickou kultúrou (jednoducho by som potlačil korupciu; hľadal návod na zlepšenie daného stavu vymožiteľnosti práva; nepripustil by som žiadnu nacionalistickú aktivitu s negatívnymi reakciami);
• nebúral imidž Slovenska, ktorý sa v minulosti zmenil na dôveryhodné prostredie pre investorov.

Zdá sa, že parlamentné pravicové strany zatiaľ nič nepochopili. Inými slovami, dnes je opozícia bezradná. To znamená, že ak parlamentné pravicové strany chcú uspieť, musia skôr či neskôr ponúknuť verejnosti program, ktorý by napĺňal predstavy slovenského voliča. Ale to je asi prirodzené, veď voliči sa predsa vyvíjajú.

Prof. Ing. Pavol Horňák, DrSc.