Motto: Všetci veľkí ľudia sú skromní (G. E. Lessing)

Najväčším problémom, s ktorým sa na Slovensku v posledných rokoch boríme je protežovanie rodinných príslušníkov a známych pri obsadzovaní rôznych funkcií v štátnych organizáciách. V praxi to znamená, že odbornosť a dosiahnuté vzdelanie pri politických vymenúvaniach nezaváži. Neviem potom, aký zmysel majú slovenské vysoké školy? Pričom paradoxne na malom Slovensku vznikajú ďalšie podfinancované verejné a súkromné vysoké školy. Sme krajina, kde momentálne sa dá študovať okolo 7,2 tisíca študijných programov a pritom sa dozvedám, že nepotrebujeme odborníkov. Ako to teda je? Nechcem sa nikoho dotknúť, ale privilegovaných ľudí, ktorí parazitujú na štátnom majetku je na Slovensku veľmi veľa. Nemôžeme sa čudovať, keď mocipáni majú svojich občanov prečítaných.

Počul som tiež, že už máme konkrétne ponuky zo zahraničia na stavbu novej jadrovej elektrárne. Uviedol to generálny riaditeľ sekcie energetiky Ministerstva hospodárstva M. Naniáš. Dokazuje to, že po liberalizácii trhu s elektrinou vláda SR bude vyrábať elektrinu pre vlastnú potrebu. Vládne úrady by však mali definovať energetickú politiku, t. j. legislatívne a ďalšie administratívne opatrenia vlády SR s cieľom znížiť energetickú náročnosť štátu a formulovať opatrenia na nezávislosť energetického odvetvia na vláde. Oddelenie výroby (Slovenských elektrární, a. s. Bratislava predajom 66% akcií spoločnosti Enel, Taliansko), prenosu i distribúcie (Západoslovenskej energetiky, a. s. Bratislava predajom 49% akciových podielov spoločnosti E.ON Energie AG Mníchov, Nemecko; Stredoslovenskej energetiky, a. s. Žilina predajom 49% akciových podielov spoločnosti E.D.F. INTERNATIONAL, Paríž, Francúzsko a Východoslovenskej energetiky, a. s. Košice predajom 49% akciových podielov spoločnosti RWE Plus, Essen, Nemecko) a spôsoby regulácie prístupu na trh s elektrinou na Slovensku dokazujú zmenu centrálne plánovaného hospodárstva na trhové. A to bol zámer Slovenska po roku 1990. Problémom v súčasnosti na Slovensku je nedostatok cezhraničných prenosových kapacít, ktoré bránia výraznejšiemu cezhraničnému obchodovaniu s elektrinou. Preto si myslím, že rast efektívnosti a produktivity slovenskej energetiky z dlhodobého hľadiska sa zakladá na vybudovaní dostatočnej kapacity cezhraničných prepojení najvýznamnejších distribučných spoločností E.ON Energie AG Mníchov, Nemecko, E.D.F. INTERNATIONAL, Paríž, Francúzsko i RWE Plus, Essen, Nemecko a nie v investovaní štátu do stavby novej jadrovej elektrárne. Cestu späť k centrálne plánovanému hospodárstvu si neviem predstaviť. Dôvera len najbližším a nie odborníkom by sa mala stíhať. To znamená, aby sme sa stali štandardnými Európanmi musíme myslieť na budúcnosť ďalších pokolení.

Prof. Ing. Pavol Horňák, DrSc.